Historický Prehľad
I. Etapa (1923 – 1963): Vznik a následná konsolidácia futbalu v Čani
Aj keď sa prvé futbalové zápasy v Čani objavili už približne desaťročie predtým, za oficiálny vznik organizovaného futbalu v obci sa považuje rok 1923, keď bol založený Športový klub Čaňa (ŠK Čaňa). V tom čase bol futbal na východnom Slovensku v plienkach – ihrísk v Košickom okrese bolo len zopár, medzi prvé patrili tie vo Valalikoch, Barci, Ťahanovciach, Ruskove, Seni, Veľkej Ide, Krásnej, Košickej Novej Vsi a pri dnešnom letisku v Košiciach, kde pôsobil židovský klub Makabi Košice. Jedným z takýchto priekopníckych ihrísk bolo aj to v Čani.
Čanianske mužstvo v začiatkoch tvorili nielen miestni nadšenci, ale aj českí finančníci – príslušníci pohraničnej stráže v Skároši, ako napríklad Michalík, Grüber, Zmatlík, Hořava či Stejskal – a židovskí obyvatelia obce, ktorí finančne podporovali klub. Práve vďaka nim sa mohli zakúpiť prvé lopty a výstroj. Prvé ihrisko vzniklo na mieste trhoviska, zvaného „Vasartér“, pri ktorom tiekol miestny potok.
Organizované súťaženie odštartovalo v sezóne 1929/30, keď sa ŠK Čaňa zaradil do okresnej ligy so štrnástimi účastníkmi. Klub súťažil v tejto lige až do roku 1938, pričom základ tímu tvorili hráči ako Liberko, Varga, Seman, Ječo, Polák, Schönvald, Vajto, Vereb a Témeš, pričom viacerí pochádzali z blízkych obcí Gyňov a Ždaňa. V rokoch 1938 až 1944, keď Čaňa patrila územne do Maďarska, prebiehala súťaž pod názvom „Léventecsápat“ – bola určená iba pre mužov nad 18 rokov, a jej štruktúra pripomínala neskorší Zväzarm. Po skončení druhej svetovej vojny, kedy sa Čaňa opäť stala súčasťou Československa sa futbal v rýchlo obnovil. Jeseň 1945 znamenala návrat do súťaží, pričom Čaňa začala pôsobiť v I.A triede okresnej súťaže.
Za tento reštart vďačila obec najmä katolíckemu farárovi p. Ruskovi, ktorý pre hráčov zabezpečil dresy, výstroj a poskytol priestory starej fary ako šatne. V tomto období klub reprezentovali hráči ako František Bitto, bratia Staneckí, Vereb, Peter Dudrík, Ladislav a Ondrej Vargovci, Ján Majoroš, Jozef Seman a ďalší. Súťažne sa stretávali so súpermi z Valalík, Sene, Veľkej Idy, Jasova, Drienovca, ako aj s viacerými košickými mužstvami (Pivovar, Teheľňa, Krásna, Barca, Ťahanovce a Košická Nová Ves). Hoci Čaňa väčšinu týchto mužstiev výrazne prevyšovala, klub zo skromných finančných dôvodov v tomto období neambiciózne zotrvával v nižšej súťaži.
Významným zlomom sa stal rok 1953, keď Čaňa postúpila do vyššej ligy a udržala sa v nej takmer celé nasledujúce dve dekády. V nasledujúcich rokoch za mužstvo nastupovali aj brankár Vojtech Čech, Ladislav Vereš, Ing. Ján Šándor, Ladislav Ruska a Ľubomír Jurík. Viacerí z týchto hráčov si neskôr zahrali aj vo vyšších súťažiach – napríklad Šándor v Budkovciach, Vereš vo Vranove nad Topľou, Varga v Dobšinej. V rokoch 1955 – 1960 sa formoval stabilný káder, ktorý dosiahol najväčší úspech tejto etapy – postup z I.A triedy do novovytvorenej medziokresnej súťaže, ktorú tvorili tímy z Košického, Prešovského a Bardejovského okresu. Táto súťaž patrila medzi najnáročnejšie v regióne, pričom sa v nej predstavili kluby ako Bystré, Raslavice, Solivar Prešov, Sabinov, Tehelňa Košice, Dukla Prešov či Barca. Čaňu v tom čase reprezentovali brankári František Sviatko a Ľubomír Jurík st., a z hráčov napríklad Zlacky, Témeš, Majoroš, Tomčo, Sonča, Šándor, Varga, Karafa, Juhás, Oros, Kuruc a Lučkai.
V roku 1963 došlo k dvom dôležitým zmenám. Klub sa premenoval na TJ Družstevník Čaňa – čo odrážalo dobové spoločenské zmeny a zvyšovanie podpory zo strany družstiev – a zároveň sa reorganizovala medziokresná súťaž, pretože pôvodné okresy Prešov a Bardejov boli nahradené Rožňavou a Moldavou nad Bodvou, čím sa geograficky zjednotil región. Čaňa však aj naďalej ostávala stabilnou súčasťou regionálneho futbalového života.
II. Etapa (1963 – 1995): Postupne zlepšovanie a cesta k historickému postupu
V druhej polovici 60. rokov prichádza do mužstva generácia mladých talentovaných dorastencov – Pavol Bačo, Štefan Bitto, Ladislav Tamphald a Július Ujobjágyi. Doplnení boli skúsenými hráčmi ako Jozef Zrník, Alexander Polák, bratanci Juhásovci, Oliver a Imrich Demkovci, a Ladislav Tóth z Gyňova. Tento stabilný káder, priebežne posilňovaný o ďalších hráčov, vytvoril pevný základ tímu až do začiatku 70. rokov.
Rok 1970 predstavoval generačný zlom. Mužstvo sa zásadne obmenilo a k tímu pribudli nové mená – Július Rentko, Ján Varga (Sančez), Ladislav Varga (Barna), Déneš, Ján Lechman, Vincent Tomčo, Jozef Majoroš, Bartolomej Šoltés, Gejza Andrés, Vojtech Čiták, Štefan Čigáš (Gutoš), Tomáš Majoroš, Dušan Šolc, Ján Majoroš, Štefan Szegedy, Peter Szabó, Karol a Gerhard Zvolánekovci a ďalší.
Čaňa v tomto období pôsobila v I.B Triede sk. Košická, ktorá združovala mužstvá z Košického, Moldavského a Rožňavského okresu. Tím pravidelne nastupoval proti silným regionálnym súperom, ako Valaliky, Seňa, Myslava, Budimír, Poproč, Jasov, Dobšiná, Revúca, Plešivec, Kunova Teplica, Krásna či Barca. Napriek snahe a kvalitnému kádru sa postupu do vyššej súťaže dlhé roky nedarilo.
Zlom prichádza v roku 1978, keď k mužstvu prichádza skúsený tréner Mikuláš Kaskó z Košíc. Jeho nástup znamená systematickú prestavbu tímu – starší hráči odchádzajú a mužstvo prechádza generačnou obmenou. Pod jeho vedením sa formuje silný káder, v ktorom figurujú brankári Ján Suchý a Ján Marton a hráči ako Vladimír Majoroš (Menky), Tomáš Fialek, Rudolf Tomčo, Peter Szabó, Ján Lechman, Jozef Sciranka, Oliver Tokár, Jozef Sedlák, Juraj Poliak (Židov), Miroslav Sasák, Vladimír Girman, Karol a Gerhard Zvolánek, Peter Biskup, František Hoholko, Pavúk (Šuti), Johan Strausz, František Kralka, Jaroslav Boroš či Ladislav Lipnický.
Významnou posilou bol aj Štefan Šándor, odchovanec Čane, ktorý pôsobil v Bohemians Praha a Lokomotíve Košice v najvyššej československej lige, a Jozef Jurčo, ktorý predtým hral za Inter Bratislava. Mnohí z uvedených hráčov mali skúsenosti z najvyššej súťaže, čo výrazne zvýšilo kvalitu tímu. Skúsenosti z najvyššej súťaže mala aj posledná šestica v poslednom menoslove hráčov, vrátane pôsobenia v TJ VSS Košice, čo výrazne zvýšilo kvalitu tímu.
Odchod generálneho partnera po deviatich rokoch spolupráce bol len začiatok tmavého sna. Čaňa v sezóne 2004/05 nebola konkurencie schopná v rámci treťoligového pelotónu. Avšak najväčšia rana prišla dňa 8. Februára 2005 keď nás navždy tragický opustil František Hoholko – obrovská legenda čanianského futbalu. Mužstvo sa už z tejto rany spamätať nedokázalo a zaznamenalo zostup do IV.Ligy Juh. Ale ani v tejto sezóne pod vedením mladého a hrajúceho trénera Branislava Sokoliho hráči nepotešili čanianské publikum a zaznamenali druhý zostup po sebe. V jarnej časti prevzal trénerskú taktovku skúsený ale opäť hrajúci Miloš Lengyel, po tom, čo Sokoli opustil potápajúcu loď. Pred troma rokmi bola v celoslovenskej súťaží, teraz smeruje do V.Ligy Juhovýchod. Pád sa ale stále nezastavil a po jesennej časti sezóny 2006/07 bola Čaňa na „najlepšej” ceste do okresu, kde naposledy bola v 50. rokoch. Vtedy sa v zime uskutočnilo mimoriadne zasadnutie, na ktorom bolo zvolené nové vedenie klubu na čele s prezidentom Róbertom Čárnym. Podarilo sa zachrániť, o lepší vzájomný zápas.
Tím dosahuje historický míľnik – postup do I.A triedy sk. Východ v roku 1978 a následne do II. Slovenskej Národnej Futbalovej Ligy (II. SNFL) na prelome 80. rokov, ktorá bola tretia najvyššia súťaž v Československu. Tento úspech bol výsledkom dlhoročnej systematickej práce a dôkazom, že futbal v Čani má potenciál a kvalitu aj pre vyššie súťaže.
V súvislosti s historickým postupom do II. SNFL nemožno nespomenúť meno Štefan Miľo, ktorý sa dlhé roky ako hospodár zodpovedne staral o priestory klubu a pripravoval trávnik na domáce zápasy. Po postupe sa okolo futbalu v Čani zoskupuje nové vedenie klubu tvorené Františkom Bujdošom, Ladislavom Verešom, Ľubomírom Juríkom, Imrichom Šándorom a Ľudovítom Fialekom.
Po historickom postupe do II. Slovenskej Národnej Futbalovej Ligy (II. SNFL) sa Čaňa udržala v tejto súťaži celých šesť sezón. Najlepším umiestnením boli dvakrát 11. miesta, čo svedčilo o solídnej výkonnosti. Zostup prišiel po náročnej sezóne 1986/87, keď klub získal iba 12 bodov a zaznamenal iba dva víťazstvá za celú sezónu, čo znamenalo návrat o úroveň nižšie do Divízie sk. Východ, ktorá bola v hierarchii štvrtou najvyššou súťažou. V nej sa mužstvo pohybovalo prevažne v druhej polovici tabuľky z 16 účastníkov. Výnimkou bola sezóna 1989/90, kedy Čaňa obsadila pekné 6. miesto.
Po rozdelení Československa v roku 1993 sa súťaž hrala v sezóne 1993/94 podľa rovnakého administratívneho modelu, ale už pod názvom IV. Liga. Od sezóny 1994/95 sa súťaž rozdelila na dve skupiny – Západ a Východ, pričom Čaňa pôsobila v skupine Západ. Sezóna 1995/96 pokračovala rovnakým modelom IV. ligy, no v tomto ročníku klub nešťastne zostúpil, čím sa uzatvára táto etapa. Napriek tomu práve v tomto období začína nová, najúspešnejšia fáza v histórii FK Čaňa. Na trénerskej pozícii v týchto rokoch pôsobili významné osobnosti ako Ladislav Lipnický, František Hoholko či Vladimír Majoroš (Menky), ktorí výrazne ovplyvnili smerovanie klubu.
III. Etapa (1995 – 2007): Zlaté roky a tvrdý pád z výšin
V roku 1995, keď Čaňa zaznamenala zostup do piatoligovej súťaže, sa uskutočnili niekoľko kľúčových záležitostí, ktoré jasne zadefinovali následujúce najúspešnejšie obdobie klubu.
Azda tou najdôležitejšou záležitosťou je príchod generálneho partnera dnes už neexistujúcej spoločnosti Hydina Zk., Košice s majiteľkou Zdenkou Kováčikovou, šéfom čanianského klubu počas týchto rokov bol Ľubomír Roman. Za zmienku stojí aj Ján Buš, ktorý práve dotiahol Hydinu do Čane. Dlhoročným vedúcim družstva a členom funkcionárského kádra sa stal Juraj Žák, ktorého doplnili mená ako Tibor Zitrický a František Bujdoš. Práve Bujdoš patrí medzi skryté ale obrovské legendy Čanianského futbalu, od 70. rokoch až do roku 2007 bol členom vedenia klubu. Druhou kľúčovou udalosťou bolo premenovanie klubu z TJ Družstevník Čaňa na FK Hydina Čaňa a vznik občianského združenia, ktoré funguje dodnes.
Prvým trénerom novej ére sa stal bývalý šikovný krídeník VSS Košice Tibor Tóth. Hneď po zostupe v sezóne 1996/97 Čaňa vyhrala V.Ligu sk.Košickú a vrátila sa späť do štvrtoligovej úrovne. V sezóne 1997/98 vyhrala aj tú a postúpila do III.Ligy Východ – najvyššia regionálna súťaž. V prvom období zlatej éry hrali za Čaňu: brankár Pella st. a hráči Gašpar, Polča, Hrivňák, Jurčo, Tokár, Tomašiak, Košej, Sokoli, Majoroš, Stolár, Sabol, Maďarik, Puškáš, Servila, Ondira, V. Škovran a P. Škovran.
Kým Čaňa postupovala, menili sa aj hráči. V premierovej sezóne 1998/99 v III.Lige skončila Čaňa síce na 8. mieste ale na prvé zostupujúce družstvo na 13. mieste, ktorým boli dnes už zaniknutné Spoje Košice, mali náskok iba päť bodov, ale rovnako tak na 3. mieste, kde bola rezerva Tatrana Prešov, strácali iba sedem bodov. Do novej sezóny prišiel nový tréner, ktorým sa stal niekdajší hráč TJ Družstevník a držiteľ rekordu za najrýchlejší hetrik v ČSSR, legenda košickej Lokomotívy a renomovaný tréner Dušan Ujhely. Mužstvo zložené z hráčov: brankári Ján Žolna, Marek Rodák a hráčov do poľa Peter Jurčo, Peter Sabol, Jozef Tomašiak, Erich Vágner, Václav Škovran, Jozef Knapík, Branislav Sokoli, Tomáš Opiela, Peter Mižák, Marek Gadžo, Ľubomír Maďarik, Peter Serbin, Branislav Stolár, Ján Kohút, Eduard Hudák, Martin Matej, Jozef Ondík, Marek Zlacký či Peter Andrejco, vyhralo III.Ligu Východ s bilanciou 19/6/5, skóre 72:28 a ziskom 63 bodov postúpili do II.Ligy – historický a najväčší úspech klubu. Sezónu završili prvým víťazstvom v regionálnej časti Slovenského Pohára, keď vo finále zdolali Trebišov 2:1.
V sezóne 2000/01 sa teda Čaňa ako jeden z dvojice klubov (druhým bol klub 1.FC Košice) z Košického Kraja, ktoré sa predstavili v celoslovenských súťažiach. Druholigová smotánka vtedy predstavovala až osemnásť členný pelotón: Kerametal ZŤS Dubnica nad Váhom, FC Nitra, FK Železiarne Podbrezová, VTJ Koba Senec, FC DAC 1904 Dunajská Streda, FC Tauris Rimavská Sobota, NCHZ Nováky, ŠKP Devín, Steel Trans Ličartovce, MFK VTJ Topoľčany, Dukla Banská Bystrica, HFC Humenné; BŠK Bardejov, FK Čaňa, ŠKF ZŤS VTJ Martin, Baník Prievidza, SH Senica a Družstevnik Slovenský Grob. Bola to posledná sezóna s takým počtom účastníkom, a práve kvôli znížovaniu počtu z 18 na 16, hráči FK Čaňa svoju prvú sezónu II. Lige nezvládli a vrátili sa po roku do III. Ligy. Sezónu odštartoval na trénerskej stoličke ešte Ujhely, ale už počas jesennej časti bol odvolaný a dočasne ho nahradil uznávaný Ján Bodnár. Od jarnej časti sa trénerom Čane stal ďalší bývalý hrač „Loky” Peter Fecko. Ten doviedol svojích zverencov ku celkovej bilancii 11/3/20, skóre 41:61 a s počtom bodov 35 sa umiestnili na 14. mieste, ktoré by pri normálnej konštelácii zaručovalo záchranú. V tejto sezóne nás reprezentovali: brankári Attila Dedinský, Ivo Pilip, Ján Žolna, a hráči do poľa Peter Jurčo, Peter Mižák, Peter Sabol, Jozef Tomašiak, Erich Vágner, Peter Andrejco, Peter Brunacký, Marek Gadžo, Miroslav Hajdučko, Miroslav Kočiš, Ján Kohút, Ľubomír Maďarik, Peter Serbin, Jaroslav Sovič, Branislav Stolár, Dalibor Karnay, Jozef Knapík, Rastislav Papaj, Václav Škovran a Marek Zlacký, Štefan Mihálik, Štefan Gabria, Daniel Grác, Martin Daňko, Ľubomír Puhák Ľubomír Rusinko a Jozef Kostelník. Niektorí hráči z tohto menoslovu však do kádra prišli v zime, iní ho zas opustili ako odchovanec čanianského futbalu Peter Jurčo, ktorý prestúpil do Ružomberka a v sezóne 2006/07 sa stal Majstrom Slovenska.
V ďalšej – už v siedmej v rámci Hydiny – sezóne vstupovala Čaňa s opätovným návratom do II.Ligy a všetko tomu podmienila. Z minulosezónneho kádra hneď na začiatku letnej prípravy odišli brankár Pilip a hráči Sabol, Vágner, J. Sovič, Sokoli, Gabria, Gadžo a Rusinko, ktorému skončilo hosťovanie z 1.FC Košice. Naopak do kádra prišli Gábor (Veľké Kapušany), Miloš Gallo, Maroš Gallo, Čižmárik (všetci Turňa n/B.), Maťaš (Kežmarok) a dvojica Mišenčík – Sedlák (Nižná Šebastová). Trénerská dvojica Fecko – Izakovič vštiepila hráčom ofenzívný herný štyl, ktorý sa odrzkadlil na výkonoch a tabuľkovom umiestnení. Čaňa už po jesennej časti si vybojovala osem-bodový náskok a na konci sezóny druhý Svit, strácal až rekordných 20 bodov a poslednom kole odišiel domov s poltucom. V sieti. Počas tejto sezóny sme spravili rekord v počte strelených gólov – 88 a v najlepšom rozdieli skóre +62, prekonali ich až FC Košice v sezóne 2018/19. Celková bilancia znela 21/5/4, 88:26 a počet bodov vyšplhal na 68. Najlepším strelcom súťaže bol Miloš Gallo s 26 gólmi. Rovnako tak ako pred dvomi rokmi, aj teraz zaznamenali double – výhra v lige aj v regionálnej časti SP.
Po ročnej odmlke sa Čaňa opäť predstavuje na druholigovej scéne. V sezóne 2002/03 privítala na domácej pôde týchto súperov: FK Dukla Banská Bystrica, FC Steel Trans Ličartovce, Koba Senec, FC Tauris Rimavská Sobota, ŽP Šport Podbrezová, MFK VTJ Topoľčany, Petrochemia Dubová, DAC 1904 Dunajská Streda, Tatran Prešov, SH Senica, HFC Humenné, FC Nitra, ŠK Slovan Bratislava B, ŠKP Devín a TJ Veľké Leváre.
Sezóna však ako prvá, skončila vypadnutím späť do regiónu. Bilancia bola 8/5/17, 32:59 a ziskom iba 29 bodov skončila na prvom zostupujúcom 13. mieste. Hlavným dôvodom druhého druholigového zostupu boli výsledky na súperových ihriskách – veď z 15 zápasov získali iba 2 body. Počas tejto sezóny sme zaznamenali aj tieto výsledky s renomovanými súpermi: (d) Nitra 1:0, (d) D. Streda 1:1, (d) Prešov 3:1, (v) Prešov 2:2, (d) Humenné 2:0 či (d) R. Sobota 4:1. Už počas jarnej časti zasadla na lavičku A-mužstva ikona čanianského futbalu František Hoholko. V poslednom zápase proti Nitre nastúpilo v základe až päť dorastencov, ktorý v tejto sezóne postúpili do II.Ligy, ktorá sa hrala systémom Stred+Východ.
V súťažnom ročníku 2003/04 už plány ako pred dvoma rokmi neboli. Cieľom bola stabilizácia v najvyššej regionálnej súťaží. Mužstvo opustili viacerí hráči, zostali iba už dlhoročné osobnosti ako Dedinský, Gábor, Brunacký, Kohút, Maďarík, Puhák, doplnení domáci hráčmi či talentovanými dorastencami ako Török, Juhás a Hanzeľ. V jesennej časti však hráči FK Čaňa skončili na skvelom druhom mieste, iba bod za prvým Ďurkovom. Avšak namiesto uvažovania o návrate do II.Ligy, odstupuje generálny partner Hydina, Zk. Košice z klubu a začal tak strmý rýchly pád. Na jar sa zverenci Hoholka prepadli až na 9. miesto, káder opustili takmer všetci kľúčoví hráči. Úspechom však bolo rekordné tretie víťazstvom v regionálnej vetve SP – v blízkej Nižnej Myšli vo finále porazili na penalty Svidník.
V tejto zlatej ére treba poznamenať účinkovanie klubu v Slovenskom Pohári. V súťažnom ročníku 2000/01 hráči v 2. Kole uspeli na penalty proti Tatranu Prešov, v osemfinále podľahli ligistovi z Ružomberka 1:4. O sezónu neskôr v 1. Kole uspeli proti Žiaru nad Hronom znova po penaltách 4:3, v 2. Kole vyhrali nad Topolčanmi 2:1 a postúpili do štvrťfinále, kde im žreb prisúdil v tom čase jedno z najsilnejších slovenských družstiev – Matador Púchov. Na jeho pôde podľahli vtedy zverenci Petra Fecka vysoko 1:5. V sezóne 2002/03, sa tretiu sezónu predstavili v Slovenskom Pohári v rade, ale túto hneď v 1. kole prehrali v Podbrezovej 0:3. Po ročnej odmlke sa znova predstavili v pohári v sezóne 2004/05, v tom čase, boli na poslednom 16. mieste v III.Lige a v období pádu. Na domácej pôde podľahli druholigovej Kremničke 2:3. Ďalšie účinkovanie v pohári prišlo až v súťažnom ročníku 2013/14 po zmene herného modelu.
IV. Etapa (2007 – 2022): Fungovanie v novodobej ére
Pád FK Čaňa sa zastavil v januári 2007, keď na prezidentskú stoličku zasadol miestný podnikateľ Róbert Čárny. V sezóne 2006/07 sa klub podarilo zachrániť na úrovni kraja a o sezónu na to postúpiť späť na štvrtoligovú scénu. V tejto ligovej úrovni Čaňa boli dlhých 13 rokov.
Počas tohto obdobia sa na trénerskom poste vystriedalo množstvo trénerov v rámci citovéto vzťahu ku klubu ako je Ján Kohút, Jozef Jurčo či Ľubomír Maďarík. Klub sa dlhé roky snažil vrátiť do najvyššej regionálnej súťaží, ale najlepšie umiestnenie bolo v 2. miesto v sezóne 2012/13. Treba poznamenať, že takmer všetky kluby, ktoré počas nášho pôsobenie v štvrtej ligy postúpili mali existenčné problémy – Vyšné Opátske (fúzia do FC Košice), Moldava (zaniknutá), Haniska (dnes okres), Veľké Revíšita (fúzia do Sobrance – Sobranecko), Krompachy (bez A-mužstva), Šaca/Krásna (zaniknutá/bez A-mužstva dlhší čas), Veľký Horeš (zaniknutý), Mária Huta (zaniknutá) a Rožňava (bez A-mužstva sezónu).
K vytúženému postupu došlo, keď prišiel mladý a ambciózny tréner Matej Čobík – Ferčík v 2018 a začal budovať pomaly mužstvo, ktoré v sezóne 2021/22 herne a vysledkovo dominovalo. Pripomenulo to sezónu 20 rokov dozadu. Celková bilancia 28/0/2, so skóre 112:28 a 84 bodmi stanovila rekord na úrovni štvrtých líg, kto už málokto prekoná. Druhým najlepším strelcom bol odchovanec Jakub Škovran s 35 gólmi. Avšak nepostúpilo sa do III.Ligy, ale novozreorganizovanej najvyšsej regionálnej súťaže Majstrovstvá Regiónu IV.Liga Východ VsFZ.